Salvador Allende, ktorý pred voľbami vyhlasoval, že chce v Čile
vybudovať socializmus, zasadol do prezidentského kresla 3. novembra 1970
ako kandidát Ľudovej jednoty (Unidad Popular). Hlavou štátu sa mu
podarilo až na štvrtýkrát, predchádzajúce pokusy v rokoch 1952, 1958 a
1964 boli neúspešné. Spojené štáty dali už počas predvolebnej kampane
najavo, že v prípade Allendovho víťazstva zastavia akúkoľvek hospodársku
pomoc krajine.
Socialistickej vláde, ktorá prevzala Čile vo veľmi zlom stave, sa
spočiatku darilo dosiahnuť hospodársky vzostup spustením plánu Čilská
cesta k socializmu. Jeho súčasťou bolo napríklad aj znárodnenie baní na
meď, ktoré vlastnili väčšinou americké spoločnosti. Takto získané
peniaze sa použili na financovanie prerozdelenia poľnohospodárskej pôdy,
zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, školstva a šírenie gramotnosti.
Kroky prezidenta Allendeho, ako aj orientácia krajiny na Moskvu, sa
dotkli amerických záujmov. Spojené štáty odpovedali zastavením
hospodárskej pomoci a poskytovania úverov. Neskôr zverejnené odtajnené
dokumenty hovoria o angažovaní sa americkej tajnej služby CIA na akciách
vedených proti socialistovi Allendemu s cieľom zvrhnúť jeho režim.
Obdobie dočasného hospodárskeho vzostupu po nástupe vlády Ľudovej
jednoty trvalo iba krátko. Plukovník Roberto Souper sa pokúsil 29. júna
1973 zvrhnúť Allendeho, keď s tankovým plukom obkľúčil prezidentský
palác La Moneda. Vládu sa mu ale zosadiť nepodarilo. Ústavná i
hospodárska kríza v krajine sa prehlbovala až nadišiel 11. september
1973 - deň štátneho prevratu.
Tento raz sa proti Allendemu postavil generál Augusto Pinochet, ktorého
sám prezident krátko pred tým menoval za hlavného veliteľa armády.
Pinochet nariadil bombardovanie prezidentského paláca, ku ktorému vyslal
tanky a vojakov.
Salvador Allende sa rozhodol zostať v paláci. Podarilo sa mu dokonca
odvysielať krátke vyhlásenie, v ktorom okrem iného povedal: "Dávam najavo svoju vôľu vzdorovať, ako to len pôjde, aj keby ma to malo stáť život."
V bezvýchodiskovej situácii spáchal prezident Allende samovraždu, čo v
roku 2011 potvrdil medzinárodný lekársky tím, ktorý skúmal exhumované
pozostatky prvého čilského marxistického prezidenta.
Smrťou Salvadora Allendeho sa v Čile začalo obdobie vojenskej diktatúry
sprevádzané brutalitou bezpečnostných zložiek. Odhaduje sa, že vo
väzniciach tejto juhoamerickej krajiny bolo z politických dôvodov
zavraždených, mučených a uväznených celkove okolo 40.000 ľudí, pričom
viac ako 200.000 Čiľanov muselo odísť do exilu.
Pinochet následne vládol viac než 16 rokov až do roku 1990. Jeho takmer
neobmedzená moc dodnes rozdeľuje čilskú spoločnosť. Má svojich stúpencov
aj odporcov. Prví poukazujú na to, že zachránil krajinu pred
socializmom, stabilizoval hospodársku situáciu a zmodernizoval
ekonomiku.
Oponenti tvrdia, že krajina za hospodársku prosperitu zaplatila vysokú
cenu v podobe obmedzenia demokratických princípov vládnutia. Pinocheta
označujú za diktátora, ktorý skoncoval s demokraciou a umožnil mučenie,
vraždy a únosy ľudí.